Možné riešenie pre bezradných

Autor: Ľuboš Šuca | 1.2.2016 o 13:01 | (upravené 8.2.2016 o 13:21) Karma článku: 2,88 | Prečítané:  709x

Ako som už načrtol vo svojich predošlých článkoch, bytostne sa ma dotýkajú existenčné problémy rodín a ich zúfalé riešenia zlej situácie, predovšetkým finančnej, s ktorou sú následne spojené ďalšie problémy. 

Chodím okolo autobusového a vlakového nástupišťa a srdce mi trhá, keď vidím tie dojímavé lúčenia sa rodičov s deťmi, ktorí musia zadržiavať slzy a s úsmevom klauna objímajú svoje ratolesti. Tie ešte celkom nechápu situáciu a momentálnu nevyhnutnosť odlúčenia od niektorého s rodičov, ktorý našiel jediné východisko v práci v zahraničí. Tento problém mi začal v hlave vŕtať čoraz intenzívnejšie, až som sa rozhodol aktívne hľadať možné riešenia a jednotlivé kroky, ktoré by viedli k minimalizovaniu počtu smutných náručí, ktoré v jednom momente objímajú svojich milovaných a v ďalšej minúte sa už vezú v autobuse, vlaku, alebo v aute, ďaleko od svojho domova, ktorý si tak vysnívali, no nebolo im umožnené v ňom pohodlne zotrvať a zveľaďovať ho.

Nechcem sa so svojimi slovami zaradiť medzi megalomanské, nereálne sľuby postavičiek, ktorých životnosť závisí od toho, ako kvalitne ľuďom podajú svoje predstavy a aký lesk a štýl zaberá na masy, podľa aktuálnych trendov. Neabsolvoval som ani jedno zo školení rétoriky, zamerané na vhodné vystupovanie, správanie, vzhľad, oblečenie, gestikuláciu, artikuláciu, intonáciu, mimiku, didaktiku. Je veľa vecí, ktoré neovládam a nepoznám a nebudem tvrdiť opak len preto, aby som pred ľuďmi vyzeral, ako odborník na všetko, ktorý sa neodváži použiť slovo „neviem“. Kto prizná svoje nedostatky a uzná si chyby, ten nikdy nemôže sklamať. A toho sa držím.

Dlho som premýšľal a spracovával v hlave možné riešenia zlých situácií bežných ľudí, ktoré by som dokázal uskutočniť vlastnými silami a na základe svojich schopností a znalostí. Profesionálnych sľubujúcich sú plné obrazovky a letáky. Škoda, že cez tie letáky a obrazovky nevidia a nepočujú tých ľudí, na ktorých sa usmievajú.

Za tú dobu som toho pochytil veľa. Snažím sa byť zlodejom na informácie a absorbovať čo najviac potrieb a bezradných monológov ľudí, ktorí si zaslúžia tými ľuďmi aj ostať a nebyť mlátení palicou, ako vyplašený pes na neudržovanom dvore. Palicou doby, ktorá má až príliš dlhý a štipľavý koniec. A na niečo som prišiel. Samozrejme mi k tomu pomohlo aj množstvo správ od ľudí, ktorí boli ochotní sa podeliť o svoj príbeh.

Skutočne obrovským a nehoráznym zlom sú úrady. Nie ich podstata, význam, ani budovy, v ktorých sídlia, ale ich zamestnanci a tá ich neochota a nezáujem pomôcť. Nezištne, úprimne a pohotovo. Asi sa až príliš sústredili na súťaž o najkrajšiu šálku na kávu. A pritom stačí tak málo. Robiť si svoju prácu a načúvať ľuďom. Samozrejme aj medzi nimi sa nájde pár výnimiek, ktoré pristupujú k svojej práci zodpovedne a profesionálne, so skutočnou ochotou pomocť. A prostredníctvom nich viem, že je možné robiť to aj ináč a skutočne toho človeka povzbudiť a informovať aj o veciach, na ktoré sa nepýta. Nie každý totiž vie, na čo všetko sa má opýtať, na čo všetko má nárok a aké výhody preňho plynú. Ak ovšem nejde o nadmerne hlučných spoluobčanov, bez základných hygienických návykov, za ktorými sa tiahne zápach tak odporný, že je skutočne chvályhodné neutiecť a vystáť si svoje miesto v poradí pred dverami.

Mnoho ľudí nevie a teda ich ani nenapadne sa opýtať na rôzne výhody, dávky a výpomoc štátu a preto je nehoráznosť, keď ich o tom sami od seba neinformujú pracovníci niektorého z úradov, ktoré od nich chcú množstvo dotazníkov a údajov. Načo im sú? Nechápem prečo, ak nemajú skutočný záujem tieto údaje analyzovať a nájsť pre každého jednotlivca najlepšie riešenie v jeho momentálnej situácii. Pomôcť, poradiť. Mnohí nevedia o príspevkoch, úľavách, podpore. Tieto detaily by mal ovládať každý zamestnanec úradu a ihneď nimi pri osobnom stretnutí oboznámiť každého jednotlivca. Upomienky a penále predsa tiež posielajú jednotlivo. Mnohí nevedia, že viaceré finančné inštitúcie ponúkajú exkluzívne produkty a majú informácie, ktoré by mohli pomôcť a zvýhodniť aj menej solventných ľudí. Osobne poznám viacero takýchto produktov a bol som zaskočený a prekvapený, že vôbec niečo také existuje a je dostupné bežnému človeku. Prečo o tom nevie každý? Prečo sú tieto produkty exkluzívne a neznáme verejnosti, keď na nich obchodník zarába? Prečo po odchode z úradu, alebo inštitúcie človek nemá tieto informácie a nezískal ich automaticky ihneď, na základe jeho životnej situácie? Keď neviem o niečom, že to existuje, nemôže ma predsa napadnúť, sa na to opýtať. A z toho všetkého ma napadlo riešenie.

Poďme ľudí učiť finančnej gramotnosti a orientácii na finančnom trhu. Poďme ich informovať o všetkých formách a detailoch možnej pomoci a východiska, ktoré by sa ich priamo bytostne dotýkalo. A nie len tých starších, pracujúcich, alebo hľadajúcich prácu, ale podchytiť to už v školách formou externých prednášok. Zostaviť team odborníkov z každého úradu a inštitúcie a robiť prednášky po školách a pre verejnosť. Učiť ich orientovať sa v živote a tak predísť panike z toho, že sú sami, nahraditeľní a bezmocní.

Po školách sa rozdávajú kultúrne poukazy. Nemôže byť veľký problém vyrobiť takéto poukazy aj pre oblasť finančnej gramotnosti a orientácie vo veciach úradných. Ukázať im, na čo všetko majú právo a čo všetko sa nedozvedia len tak, pretože nevedia, že sa na to majú opýtať. Nemôže byť predsa problém z každého úradu vybrať jedného odborníka a vytvoriť tak team troch – štyroch ľudí, ktorí by oboznamovali verejnosť s touto problematikou. V každom meste. Odborníka z úradu práce, odborníka zo zdravotnej a sociálnej poisťovne, odborníka z daňového úradu, odborníka na financie. Nech sa zároveň ľudia dozvedia aj to, že okrem ich vysnívanej pracovnej zmluvy a pomyselnej predstavy istoty existujú aj iné, možno vhodnejšie formy práce, ako je napríklad živnosť, mandátna zmluva, zmluva o obchodnom zastúpení, zmluva o dielo. Len sa o týchto možnostiach a výhodách musia dozvedieť, pretože v škole to neučia. 

 

Ľuboš Šuca, kandidát č. 121 za stranu Sme rodina

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?