Poniektoré si tiež všímam až teraz, keď auto využívam zriedkavejšie a v peknom počasí uprednostňujem prechádzky. A dáva mi to iný pohľad na mnohé problematiky a skutočnost.
Nikdy som si nevšímal žalostný stav chodníkov, ktorými sú poprepletané ulice a sídliská. Až teraz, keď sa mi narodil milovaný syn a ako vzorný otec sa prechádzam s detským kočiarom na čerstvom vzduchu som si uvedomil poniektoré nedostatky. Poniektoré chodníky totiž, a nie je ich málo, vyzerajú ako z katastrofického filmu tesne po zemetrasení, keď sa otvára zemská kôra a je otázkou času, kedy bude možné vidieť zemské jadro.
Niektoré úseky sú s kočiarom neprejazdné a keďže mi záleží na pohodlí môjho dieťaťa a nechcem sa pozerať, ako sa pri toľkých nerovnostiach a prasklinách natriasa, tak radšej tieto úseky prejdem po tráve. Naše chodníky majú jednoducho ďaleko od slova „chôdza“, od ktorého sú odvodené, často sú nebezpečné a vkuse treba sledovať ich povrch ako so skenerom, aby sme nezakopli. Ak to takto bude aj naďalej, tak sa vývoj a evolúcia postará o to, že sa budeme rodiť s oceľovými členkami a pokožkou na tvári, ktorá bude odolná voči pádu a nárazu.
Taktiež mi nejak nejde do hlavy opodstatnenosť a potreba výstavby predraženého cyklistického chodníka popri Hornáde, keď sa namiesto astronomickej sumy za jeho výstavbu mohli tieto peniaze použiť na rekonštrukciu existujúcich chodníkov. Tento viac-menej nepotrebný cyklistický chodník, niekoľkokrát prerušený priechodom cez cestu, aj tak využívajú hlavne rodičia na prechádzky s kočiarmi, pretože po starých chodníkoch to nie je možné a taktiež sa po ňom promenádujú psíčkari.
Je verejným tajomstvom, že ide o predraženú stavbu a predraženosť je takmer vždy produktom klientelizmu, úplatkov, netransparentnosti a iných špinavých metód.
Mnohí si neuvedomujú, že za nižšie ceny je možné urobiť toho pre mesto oveľa viac a tá potreba tu skutočne je. Jednou z nich je práve rekonštrukcia a úprava chodníkov.
Poniektorí obyvatelia mesta majú pocit, že sa ich tá predraženosť výstavby bytostne netýka, pretože ráno vstanú, idú do tej istej práce, majú tých istých kamarátov, to isté obelečenie v skrini, jedlo v chladničke, rodinu, záľuby a tešia sa, že sa znovu pre mesto niečo urobilo. Áno urobilo, ale mohlo by sa oveľa viac, ak by ceny zodpovedali výsledkom.
Naše mesto je ako jazda na luxusnom BMW, žiaľ so spotrebou 40 litrov na 100km. Proste, veľa sa v meste urobilo, ale za príliš vysoké ceny.
